Napísala : Paulínka
Zo srdca
Objatie máš pevné ako kameň starého stromu.
Uteč so mnou cez lúku do toho opusteného domu,
kde si kedysi niekto sľúbil lásku,
kde si babka šila handrovú bábku.
Toľko spomienok v domčeku ukrytých.
V domčeku pod horou, kde dedko hovoril príbehy o lás-kach pradávnych.
Ako krásne pod čerešňou miloval.
Vraj to všetko prežil s babkou ako básnik citoval.
Domček, ktorý je rok čo rok prázdnejší.
Jeho obrázok maľovaný je už v ďalekom lese spálený.
V ktorom už babka s dedkom nie sú,
i tak ich rieky lásky neprestali tiecť.
Prežili tam toľko pekného, až na to,
že pred smrťou nestihli utiecť.